Porovnávač
Porovnávač
Diesel kedysi kraľoval európskym cestám. Dnes ho čoraz viac značiek vyraďuje zo svojich ponúk. Prečo sa to deje? Hlavným dôvodom nie je klesajúci záujem zákazníkov, ale čoraz prísnejšie emisné predpisy, regulačné tlaky a vysoké náklady na vývoj.
Ešte pred desiatimi rokmi tvorili dieselové motory väčšinu predajov na mnohých európskych trhoch. Ich nižšia spotreba, dlhší dojazd a vyšší krútiaci moment boli ideálne pre dlhé trasy aj flotilových zákazníkov. Postupom času sa však začali hromadiť problémy, ktoré dnes nútia výrobcov postupne obmedzovať ponuku naftových áut.
Najväčším nepriateľom dieselov sú emisné predpisy. Normy Euro 6d a pripravovaná norma Euro 7 kladú na automobilky mimoriadne prísne požiadavky na emisie oxidov dusíka (NOx), pevných častíc a ďalších škodlivín. Kým benzínové motory sa s týmito limitmi vyrovnávajú jednoduchšie, diesely potrebujú zložité a drahé systémy čistenia výfukových plynov — SCR systémy s AdBlue, viaceré katalyzátory a filtre pevných častíc.
Pritom paradoxom je, že moderné dieselové motory sú dnes technicky najčistejšie v celej histórii. Pri správnej údržbe a funkčnom emisnom systéme dosahujú minimálne hodnoty pevných častíc aj oxidov dusíka. Často sú v reálnej premávke čistejšie než staršie benzínové motory bez filtrov. Napriek tomu ich stále prísnejšie limity doslova "zabili", pretože dosiahnuť požadované hodnoty je technicky a ekonomicky čoraz náročnejšie.
Významným zlomovým bodom bol emisný škandál Dieselgate v roku 2015. Odhalenie manipulácie s emisnými testami poškodilo povesť dieselových motorov a vyvolalo vlnu regulačných sprísnení po celom svete. Odvtedy sa na diesely pozerajú prísnejšie nielen úrady, ale aj samotní zákazníci, ktorí často strácajú dôveru v deklarované emisie a budúcu legislatívnu udržateľnosť dieselových áut.
V mnohých mestách dnes platia zákazy vjazdu pre staršie dieselové autá, alebo sa zavádzajú emisné zóny, ktoré významne obmedzujú pohyb dieselov po mestách. K tomu sa pridávajú štátne plány na zákaz predaja spaľovacích motorov — v EÚ sa má predaj nových áut so spaľovacím motorom skončiť v roku 2035, niektoré krajiny (napríklad Nórsko) plánujú tento krok ešte skôr.
Pre automobilky tak vzniká obrovský tlak presúvať investície do elektromobilov, hybridov a nových foriem pohonu, ktoré lepšie zodpovedajú nastaveným cieľom uhlíkovej neutrality.
Častým mýtom je, že zákazníci už nemajú o diesely záujem. V skutočnosti dopyt v niektorých segmentoch stále existuje — najmä pri veľkých nájazdoch, flotilových vozidlách, dodávkach či SUV na dlhé cesty. Problémom však je, že legislatíva a politické ciele neumožňujú výrobcom tento segment ďalej efektívne obsluhovať.
Výrobcovia tak často obmedzujú ponuku dieselov, alebo ich ponechávajú len v určitých modeloch a motorizáciách, kde má diesel stále logiku.
Hoci mnohé značky postupne znižujú podiel dieselových verzií, v niektorých modeloch diesel pretrváva aj v úplne nových generáciách:
Mazda ponúka v modeloch CX-60 a CX-80 nový radový šesťvalcový diesel.
Renault sa k dieslu vrátil napríklad v modeli Mégane GrandCoupé.
Prémiové automobilky ponúkajú naftové alternatívy aj vo svojich nižších triedach.
V úžitkovom segmente a pri dodávkach má diesel stále dominantné postavenie.
Dieselové motory síce ešte v niektorých segmentoch dožívajú, no ich budúcnosť je čoraz viac obmedzovaná politickými rozhodnutiami. Technologicky sú dnes diesely na vrchole svojej efektivity, no kvôli nákladom a legislatívnym prekážkam sa automobilky postupne lúčia s týmto pohonom.